fbpx

Čo je to dyslexia? - ITIC

Čo je to dyslexia?

 

Podľa slovníka pôvodu slov je slovo dyslexia vytvorené z dys- čo znamená  zoslabený, chybný, porušený a gréckeho slova lego- čítam, hovorím. Ľudovo  povedané – dieťa si nevie správne priradiť tvary písmen k ich zvukovej podobe. Vidí písmeno, ale nevie ho „povedať“, nevie si spomenúť, ktoré to je. Potom slová prečíta nesprávne a tak mu text nedáva zmysel. Takže čokoľvek, čo má pochopiť z textu (aj matematika), mu robí problém a zákonite v tom robí množstvo chýb, prípadne sa tomu vyhýba. Názory na to, čo je príčinou tohto stavu, sa rôznia a preto jediné od čoho sa môžeme odraziť, je metóda, ktorá ho vyriešiť a naučí deti čítať.

Ako uvádzajú mnohí rodičia, úľavy, zmeny známkovania a rôzne metódy nie sú účinné, ak na konci nie je výsledok. Ak by tieto opatrenia prinášali výsledok, tak by dieťa malo po ich aplikácii čítať správne a s porozumením.

 

Je dyslexia poruchou čítania a nedá sa s tým nič urobiť? Je to trvalý stav?

V prvom rade je potrebné vedieť, že mnohé z detí, ktoré nevedia čítať, netrpia dyslexiou, a preto sa s tým dá niečo urobiť. Schopnosť naučiť sa čítať, môže limitovať aj fakt, že je dieťaťu ubližované na psychickej úrovni. Deti sa mu vysmievajú, dospelí sú netrpezliví a podráždení z rôznych príčin a v neposlednej miere aj spôsob, akým sa dieťa učí čítať, nemusí byť najvhodnejší. Toto všetko sa môže odzrkadliť v tom, že dieťa nezvládne čítanie, alebo číta zle, hoci má všetky predpoklady, aby to zvládlo. Je dôležité pomôcť dieťaťu odbúrať tento stres. Ak mu začnete hovoriť, že je hlúpe, lajdácke, na hodinách nepočúva učiteľku, alebo ho porovnávate s iným dieťaťom, ktoré lepšie číta, môže sa stať, že sa čítania vzdá. Rovnako ako my dospelí aj deti cítia, keď im to nejde. Nepotrebujú byť na to upozorňované. Potrebujú oporu a posmelenie, že to zvládnu.

Ak je dieťa neposedné, nevie sa poriadne sústrediť a pri zvolenej činnosti vydrží len krátko znamená to, že je dyslektik?

Dieťa je krásna a duševne zdravá bytosť. Zdravá v tom zmysle, že chce pomáhať, chce niečo robiť a byť prospešná. Čím je dieťa menšie, tým je to viditeľnejšie. Keď ide do školy, chce v tom pokračovať a chce sa učiť. Ak však niečomu nerozumie a nikto mu to nevysvetlí, jeho pozornosť bude odbiehať k iným veciam, veľakrát namiesto pomáhania bude škodiť (vyrušovať). Vzbudiť záujem o nejakú činnosť u niekoho, kto nerozumie tomu, čo má robiť, je nemožné.


Môj syn Jarko – prváčik, mal problém s čítaním a nedokázal sa na nič sústrediť. Chcela som mu veľmi pomôcť a tak som pátrala na internete a hľadala preňho doučovanie. Zo začiatku to boli horory a aj pre mňa nočné mory. Po piatich mesiacoch, Jarko sa veľmi zlepšil, čo sa týka čítania, písania diktátov a deti sa mu už v škole nesmejú, čo sa mi ako matke veľmi uľavilo. Keby sa takéto vyučovanie začalo konečne aj na našich školách, aby deti neboli zbytočne vystavené veľkému tlaku a nervozite. M.P.

 

Ešte v prvej triede Eminka mala problémy s písaním a čítaním, takže jej pani učiteľka už na začiatku 2. roč. navrhovala osobitný študijný plán a konzultácie s psychológom. Hľadala som pomoc a našla som… Od novembra začala Emka chodiť do BASICu. Naozaj za pár mesiacov sa naučila čítať a písať bez chýb, čím predstihla aj iné deti , čo jej pomohlo zaradiť sa medzi bezproblémových žiakov v triede a my doma sme mali spokojné a šťastné dieťa. Adriana – mamina Emy ( 7 rokov)


Dyslexia v rodine

Zo skúseností vieme, že existujú dva scenáre, o ktorých rodičia často hovoria. Prvým je ten, že dieťa začalo chodiť do školy a zrazu sa objavili problémy. Doteraz šikovné dieťa v škole nestíha, nedáva pozor, nevie sa sústrediť, …nečíta. Učiteľka na to rodičov upozorňuje a tí, keďže netušia, čo s tým, hľadajú odpovede na to, čo sa deje. V snahe vyriešiť túto situáciu prichádzajú na to, že sú tu určité podobnosti, ako čítali voľakedy oni alebo blízki ľudia v ich rodine. V čase, keď chodili do školy oni, sa dyslexii nikto nevenoval a tak tými ťažkosťami nejako prešli a dostali sa z toho viac či menej sami. Mnohí hovoria, že z toho vyrástli.

Druhým scenárom je, že rodičia vidia podobnú situáciu u svojho druhého dieťaťa alebo u dieťaťa blízkeho človeka. Ako sa hovorí, majú to denno-denne na očiach a vedia, čo to znamená učiť sa s dieťaťom, ktoré nevie čítať a porozumieť textu. Boja sa, či dieťa nemá dyslexiu, a chcú sa tomu vyvarovať, potrebujú radu.

To, že dieťa po niekom „zdedilo dyslexiu“, môže ale nemusí byť pravda. Veľakrát strach spôsobí, že vidíme situáciu príliš „čierne“. Tých dôvodov môže byť viac, ale ak ich človek nepozná, prisúdi zlé čítanie tomu, o čom počul a o čom ľudia hovoria –  dyslexii.

Keď sa človek naučí technicky dobre čítať, tak už vidíme koniec cesty učenia sa čítať. Už je v cieľovej rovinke. Ak však jeho čítanie nie je dostatočne dobré na to, aby textu porozumel, je dôležité pozrieť sa na celú jeho cestu podrobne. Ako sa začala, ako prebiehala. Pretože, ak chyba nastala tu, tak je predčasné označovať dieťa za dyslektika.

V súčasnosti už existujú techniky učenia sa, pomocou ktorých sa dá vystopovať, kde nastal pre dieťa zlom a ono sa nenaučilo čítať s porozumením. Nie je to len v zahraničí, ale aj mnohé centrá u nás, vám podajú pomocnú ruku a poradia vám, ako napraviť čítanie a ukážu aj vám, rodičom či pedagógom, na čo dať pozor, ako viesť dieťa a ako s ním pracovať  doma.

Dyslektik nie je hlupák

Možno to taktiež dôverne poznáte. Napriek tomu, že sa  doma učíte dlhé hodiny, výsledky v škole tomu rozhodne nezodpovedajú. Akoby dieťa vôbec nechápalo, čo číta a už vôbec by nedokázalo text niekomu pretlmočiť. Nakoniec vám nezostane nič iné, než denne naštudovať niekoľko predmetov a znovu ich dieťaťu vysvetliť. V závislosti od toho, akým spôsobom učivo dieťaťu vysvetlíte, sa môže stať aj to, že školou prejde s jednotkami. Veľakrát to však dopadne tak, že napriek hodinám spoločného učenia sa, sú známky katastrofálne.

 

A tak si mnohí rodičia či pedagógovia kladú otázky:

Ako ho vlastne tento môj spôsob učenia pripraví do života? Ako je schopné sa samostatne učiť? Kedy je správne odovzdať štafetu zodpovednosti za samostatné učenie sa dieťaťu? Existuje spôsob – metóda, ktorá mňa, ako rodiča či pedagóga, naučí ako pomôcť dieťaťu s učením a dieťa sa naučí učiť sa samostatne?

Môže byť dieťa úspešné, hoci je dyslektik?

Mnohí známi ľudia sa stali slávnymi, aj keď ich učitelia v mladosti považovali za hlúpych. (Winston Churchill, John Lennon, Tom Cruise…)

Dyslexia – porucha čítania – nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry. Dokonca ľudia, ktorí prešli obdobím ťažkých začiatkov v škole sa zhodujú v tom, že keď museli čítaniu venovať viac času, museli byť dôslednejší a veľakrát aj pomalšie a dlhšie čítať, priviedlo ich to časom k lepším výsledkom. Predbehli aj tých, ktorí čítanie zvládli s ľahkosťou. Prečo? Lebo sa naučili zdolávať prekážky.


Článok vznikol v spolupráci so sieťou študijných centier BASIC, ktoré sa nachádzajú po celom Slovensku
a odroku 2002 pomáha (nielen) deťom a rodičom s učením. Ich pomoc spočíva v trvalom vyriešení problému
s čítaním a písaním a to bez kompromisov.
Autorka článku Ing. Eva Eršeková má za sebou tisíce hodín práce s deťmi i dospelými,
ktorým pomohla k schopnosti čítať a písať. Referencie.

 

 

PRIHLÁSENIE SA DO ITIC KONTA »